Geologické obdobia Zeme

 prehľad hlavných geologických období vývoja Zeme:

Eón / Éra	Obdobie	Približne pred súčasnosťou
Prekambrikum	Hadaikum	4,6 až 4,0 miliardy rokov
	Archeikum	4,0 až 2,5 miliardy rokov
	Proterozoikum	2,5 miliardy až 541 miliónov rokov
Paleozoikum (Prvohory)	Kambrium	541 až 485 mil. rokov
	Ordovik	485 až 444 mil. rokov
	Silúr	444 až 419 mil. rokov
	Devón	419 až 359 mil. rokov
	Karbón	359 až 299 mil. rokov
	Perm	299 až 252 mil. rokov
Mezozoikum (Druhohory)	Trias	252 až 201 mil. rokov
	Jura	201 až 145 mil. rokov
	Krieda	145 až 66 mil. rokov
Kenozoikum (Treťohory a Štvrtohory)	Paleogén	66 až 23 mil. rokov
	Neogén	23 až 2,58 mil. rokov
	Kvartér (Štvrtohory)	2,58 mil. rokov až dnes

Jednoduchá pomôcka

• Prvohory (Paleozoikum) - vznikajú prvé ryby, obojživelníky a rozsiahle lesy.
• Druhohory (Mezozoikum) - vek dinosaurov.
• Treťohory (Paleogén + Neogén) - rozvoj cicavcov a vtákov.
• Štvrtohory (Kvartér) - doby ľadové a vývoj človeka.

Vývoj človeka v kvartéri

• Rod Homo: približne pred 2,8 milióna rokov.
• Homo sapiens: približne pred 300 000 rokmi.
• Poľnohospodárstvo: približne pred 12 000 rokmi.
• Písomná história: približne posledných 5 000 rokov.

Zaujímavosť: Ak by sme celú históriu Zeme skrátili na jeden rok, človek by sa objavil až večer 31. decembra a celá písomná história by predstavovala len posledné sekundy pred polnocou.

Štvrtohory (kvartér) sa delia na dve hlavné epochy:

1. Pleistocén

Pred 2,58 milióna až 11 700 rokmi

Charakteristika:

• Striedanie dôb ľadových (glaciálov) a medziľadových období (interglaciálov).
• Vznik dnešnej podoby mnohých pohorí, riek a údolí.
• Žili mamuty, srstnaté nosorožce, jaskynné medvede či šabľozubé mačky.
• Vývoj človeka od raných druhov rodu Homo až po Homo sapiens.

Významné obdobia:

• Günz
• Mindel
• Riss
• Würm

(Tieto názvy sa používali najmä v alpskej oblasti. Dnes sa používajú presnejšie klimatické členenia podľa izotopových štádií.)

2. Holocén

Od pred 11 700 rokmi až po súčasnosť

Charakteristika:

• Koniec poslednej doby ľadovej.
• Stabilizácia podnebia.
• Rozvoj poľnohospodárstva.
• Vznik prvých miest a civilizácií.
• Celé známe dejiny ľudstva patria do holocénu.

Pre lepšiu predstavu:

KVARTÉR (štvrtohory)
│
├── Pleistocén
│   ├─ doby ľadové
│   ├─ mamuty
│   └─ vývoj človeka
│
└── Holocén
    ├─ poľnohospodárstvo
    ├─ civilizácie
    ├─ história
    └─ súčasnosť

Niektorí vedci hovoria aj o antropocéne

Antropocén nie je oficiálne uznanou geologickou epochou, ale používa sa na označenie obdobia, keď človek začal výrazne meniť Zem:

• priemyselná revolúcia,
• masívne využívanie fosílnych palív,
• plastový odpad,
• jadrové testy,
• klimatická zmena.

Pre Slovensko

Počas poslednej doby ľadovej nebolo Slovensko celé pod ľadom, ako napríklad Škandinávia. Vysoké Tatry však mali horské ľadovce, ktoré vytvorili mnohé doliny, plesá a morény, ktoré vidíme dodnes.

Pre Vás ako milovníka krajiny a histórie môže byť zaujímavé, že prakticky celý súčasný vzhľad Slovenska, vrátane väčšiny riečnych terás, sprašových polí na východe i podoby Tatier, vznikol práve počas štvrtohôr. Historicky sú teda štvrtohory obdobím, v ktorom sa formovala krajina.

ako súvisia doby ľadové a vznik fotosyntézy, kyslíka?

Veľmi úzko. Dokonca by sa dalo povedať, že bez vzniku fotosyntézy by nebol ani kyslík v atmosfére, ani ozónová vrstva, ani zložité živočíchy, ani dnešné doby ľadové.

1. Zem bez kyslíka

Prvé asi dve miliardy rokov existencie Zeme bola atmosféra takmer bez voľného kyslíka.

Obsahovala najmä:

• oxid uhličitý (CO₂),
• vodnú paru,
• dusík,
• metán,
• amoniak.

Život tvorili len jednoduché baktérie v oceánoch.

2. Vznik fotosyntézy

Približne pred 2,7 až 3 miliardami rokov sa objavili sinice (cyanobaktérie), ktoré dokázali využívať slnečné svetlo:

CO₂ + H₂O + svetlo → organická hmota + O₂

Vedľajším produktom bol kyslík.

Spočiatku sa kyslík viazal na železo rozpustené v oceánoch. Preto nachádzame obrovské vrstvy železných rúd staré viac ako 2 miliardy rokov.

3. Veľká kyslíková katastrofa

Pred asi 2,4 miliardy rokov začal kyslík unikať do atmosféry.

Pre mnohé anaeróbne organizmy bol kyslík jedovatý.

Geológovia toto nazývajú:

Veľká oxidačná udalosť (Great Oxidation Event).

Od tejto chvíle sa Zem začala výrazne meniť.

4. Ako to súvisí s dobou ľadovou?

Paradoxne, viac kyslíka znamenalo menej CO₂.

Fotosyntéza:

• spotrebúva CO₂,
• produkuje kyslík.

CO₂ je pritom silný skleníkový plyn.

Keď sinice začali pohlcovať veľké množstvo CO₂, skleníkový efekt zoslabol a Zem sa ochladila.

Niektorí vedci považujú tento proces za jednu z hlavných príčin extrémnych zaľadnení v proterozoiku.

5. Zem-snehová guľa

Pred približne:

• 720 miliónmi rokov,
• 635 miliónmi rokov

nastali veľmi silné doby ľadové.

Podľa hypotézy Snowball Earth bol takmer celý povrch planéty pokrytý ľadom, možno až po rovník.

Predstavte si:

• zamrznuté oceány,
• ľad od pólov po trópy,
• veľmi málo odkrytej pevniny.

6. Kyslík umožnil zložitejší život

Vyšší obsah kyslíka zabezpečil:

• účinnejšie dýchanie,
• väčšie organizmy,
• vznik živočíchov.

Krátko po veľkých zaľadneniach sa začali objavovať prvé mnohobunkové organizmy.

Potom nasledovali:

• kambrická explózia života,
• ryby,
• rastliny,
• dinosaury,
• cicavce,
• človek.

Zjednodušená reťaz udalostí

Sinice

↓

Fotosyntéza

↓

Viac kyslíka

↓

Menej CO₂

↓

Ochladenie klímy

↓

Veľké doby ľadové

↓

Viac kyslíka v atmosfére

↓

Vznik zložitého života

↓

Človek

Pre zaujímavosť: keď sa dnes pozeráte na tatranské plesá alebo ľadovcové doliny, ide o pozostatky posledných štvrtohorných zaľadnení. Ich najhlbšia príčina však siaha až k drobným siniciam, ktoré pred miliardami rokov začali meniť chemické zloženie atmosféry celej planéty. To je jeden z najväčších príkladov toho, ako mikroskopický život dokázal preformovať celú Zem.

Hypotéza Snowball Earth (Zem-snehová guľa) patrí medzi najfascinujúcejšie kapitoly geológie. Tvrdí, že Zem bola v niektorých obdobiach prekambria takmer celá pokrytá ľadom, od pólov až takmer k rovníku.

Kedy sa to stalo?

Najznámejšie dve veľké zaľadnenia:

• Sturtiánske zaľadnenie (asi pred 717 až 660 miliónmi rokov)
• Marinoánske zaľadnenie (asi pred 650 až 635 miliónmi rokov)

Trvali milióny až desiatky miliónov rokov.

---

Ako sa Zem mohla tak veľmi ochladiť?

Vedci predpokladajú, že sa spojilo niekoľko faktorov:

1. Pokles CO₂

Fotosyntetizujúce organizmy odčerpávali oxid uhličitý.

Navyše prebiehalo intenzívne zvetrávanie hornín:

CO₂ + horniny → minerály

Atmosféra tak strácala skleníkový plyn.

2. Začal sa tvoriť ľad

Keď sa planéta trochu ochladila, vzniklo viac snehu a ľadu. Biely ľad odráža väčšinu slnečného žiarenia.Tento jav sa nazýva albedo. 

viac ľadu↓väčší odraz svetla↓menšie ohrievanie↓ viac ľadu. Vznikla pozitívna spätná väzba.
Ako mohla vyzerať Zem?

Ako mohla vyzerať Zem?

Ak bola hypotéza správna:

• oceány boli zamrznuté hrubou vrstvou ľadu,
• pevnina bola pokrytá snehom,
• priemerná teplota mohla byť hlboko pod nulou,
• aj v trópoch sa mohol nachádzať ľad.

Predstavte si dnešnú Antarktídu rozšírenú na celý svet.

---

Ako to vieme?

Geológovia našli niekoľko zvláštnych dôkazov.

Ľadovcové usadeniny pri rovníku

Nachádzajú sa horniny vytvorené ľadovcami v oblastiach, ktoré sa v tom čase nachádzali blízko rovníka.

Dnes ich nájdeme napríklad:

• v Namíbii,
• Kanade,
• Austrálii,
• Číne.

Normálne by sa ľadovce pri rovníku nevyskytovali.

„Dropstones“

Veľké balvany uložené v jemných sedimentoch.

Vznikajú takto:

• oxid uhličitý (CO₂),
• vodnú paru,
• dusík,
• metán,
• amoniak.

Život tvorili len jednoduché baktérie v oceánoch.

2. Vznik foto syntézy

Približne pred 2,7 až 3 miliardami rokov sa objavili sinice (cyanobaktérie), ktoré dokázali využívať slnečné svetlo:

CO₂ + H₂O + svetlo → organická hmota + O₂

Vedľajším produktom bol kyslík.

Spočiatku sa kyslík viazal na železo rozpustené v oceánoch. Preto nachádzame obrovské vrstvy železných rúd staré viac ako 2 miliardy rokov.

3. Veľká kyslíková katastrofa

Pred asi 2,4 miliardy rokov začal kyslík unikať do atmosféry.

Pre mnohé anaeróbne organizmy bol kyslík jedovatý.

Geológovia toto nazývajú:

Veľká oxidačná udalosť (Great Oxidation Event).

Od tejto chvíle sa Zem začala výrazne meniť.

4. Ako to súvisí s dobou ľadovou?

Paradoxne, viac kyslíka znamenalo menej CO₂.

Fotosyntéza:

• spotrebúva CO₂,
• produkuje kyslík.

CO₂ je pritom silný skleníkový plyn.

Keď sinice začali pohlcovať veľké množstvo CO₂, skleníkový efekt zoslabol a Zem sa ochladila.

Niektorí vedci považujú tento proces za jednu z hlavných príčin extrémnych zaľadnení v proterozoiku.

5. Zem-snehová guľa

Pred približne:

• 720 miliónmi rokov,
• 635 miliónmi rokov

nastali veľmi silné doby ľadové.

Podľa hypotézy Snowball Earth bol takmer celý povrch planéty pokrytý ľadom, možno až po rovník.

Predstavte si:

• zamrznuté oceány,
• ľad od pólov po trópy,
• veľmi málo odkrytej pevniny.

6. Kyslík umožnil zložitejší život

Vyšší obsah kyslíka zabezpečil:

• účinnejšie dýchanie,
• väčšie organizmy,
• vznik živočíchov.

Krátko po veľkých zaľadneniach sa začali objavovať prvé mnohobunkové organizmy.

Potom nasledovali:

• kambrická explózia života,
• ryby,
• rastliny,
• dinosaury,
• cicavce,
• človek.

Zjednodušená reťaz udalostí

Copilot said:

Veľmi úzko. Dokonca by sa dalo povedať, že bez vzniku fotosyntézy by nebol ani kyslík v atmosfére, ani ozónová vrstva, ani zložité živočíchy, ani dnešné doby ľadové.

1. Zem bez kyslíka

Prvé asi dve miliardy rokov existencie Zeme bola atmosféra takmer bez voľného kyslíka.

Obsahovala najmä:

• oxid uhličitý (CO₂),
• vodnú paru,
• dusík,
• metán,
• amoniak.

Život tvorili len jednoduché baktérie v oceánoch.

2. Vznik fotosyntézy

Približne pred 2,7 až 3 miliardami rokov sa objavili sinice (cyanobaktérie), ktoré dokázali využívať slnečné svetlo:

CO₂ + H₂O + svetlo → organická hmota + O₂

Vedľajším produktom bol kyslík.

Spočiatku sa kyslík viazal na železo rozpustené v oceánoch. Preto nachádzame obrovské vrstvy železných rúd staré viac ako 2 miliardy rokov.

3. Veľká kyslíková katastrofa

Pred asi 2,4 miliardy rokov začal kyslík unikať do atmosféry.

Pre mnohé anaeróbne organizmy bol kyslík jedovatý.

Geológovia toto nazývajú:

Veľká oxidačná udalosť (Great Oxidation Event).

Od tejto chvíle sa Zem začala výrazne meniť.

4. Ako to súvisí s dobou ľadovou?

Paradoxne, viac kyslíka znamenalo menej CO₂.

Fotosyntéza:

• spotrebúva CO₂,
• produkuje kyslík.

CO₂ je pritom silný skleníkový plyn.

Keď sinice začali pohlcovať veľké množstvo CO₂, skleníkový efekt zoslabol a Zem sa ochladila.

Niektorí vedci považujú tento proces za jednu z hlavných príčin extrémnych zaľadnení v proterozoiku.

5. Zem-snehová guľa

Pred približne:

• 720 miliónmi rokov,
• 635 miliónmi rokov

nastali veľmi silné doby ľadové.

Podľa hypotézy Snowball Earth bol takmer celý povrch planéty pokrytý ľadom, možno až po rovník.

Predstavte si:

• zamrznuté oceány,
• ľad od pólov po trópy,
• veľmi málo odkrytej pevniny.

6. Kyslík umožnil zložitejší život

Vyšší obsah kyslíka zabezpečil:

• účinnejšie dýchanie,
• väčšie organizmy,
• vznik živočíchov.

Krátko po veľkých zaľadneniach sa začali objavovať prvé mnohobunkové organizmy.

Potom nasledovali:

• kambrická explózia života,
• ryby,
• rastliny,
• dinosaury,
• cicavce,
• človek.