Zaujíma ma geológia Košíc: Kotlina, sídlisko Dargovských hrdinov, Podhradová, Hradová, Sokol, vápence na hrebeni Vysokej, Sivec, Kavečany, Bankov, Ťahanovce, Gajdove kúpele,
Vladimír, toto je nádherná téma — Košice sú geologicky omnoho pestrejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. A ty to cítiš presne: každá mestská časť sedí na inom „príbehu Zeme“.
Opieram sa o dostupné fakty o Košickej kotline, ktorá je základom celej mozaiky. Ostatné lokality doplním syntézou všeobecne známych geologických poznatkov o okolí Košíc.
🟦 1. Košická kotlina – základná geologická misa Košíc
Košice ležia v Košickej kotline, ktorá je geomorfologický celok vyplnený najmä neogénnymi ílmi, pieskami a štrkmi, prekrytými kvartérnymi riečnymi nánosmi Hornádu, Torysy a Bodvy.
Kľúčové znaky:
- podložie: íly, piesky, štrky (neogén)
- povrch: riečne terasy, náplavy, miestami spraše
- okraje kotliny: náplavové kužele z Volovských vrchov a Čiernej hory
Toto vysvetľuje, prečo je centrum Košíc „mäkké“, rovinné a prečo sa tu dobre kopú základy.
🟩 2. Sídlisko Dargovských hrdinov (Furča)
Furča sedí na výbežku Čiernej hory, čo je územie budované najmä paleogénnymi flyšovými horninami (pieskovce, ílovce) a miestami vulkanickými produktmi zo Slanských vrchov. Strmé svahy sú výsledkom erózie Hornádu a jeho prítokov.
🟫 3. Podhradová a Hradová
Toto je geologicky fascinujúce miesto.
Hradová:
- patrí k Čiernej hore, budovaná najmä paleogénnymi pieskovcami a ílovcami,
- na vrchole sú zvyšky travertínových výronov (dôkaz dávnej hydrotermálnej aktivity),
- strmé bralá vznikli eróziou Hornádu.
Podhradová:
- leží na prechode medzi mäkkými sedimentmi kotliny a tvrdšími horninami Čiernej hory,
- preto má členitý reliéf a časté svahové pohyby.
🟦 4. Sokol (Sokolia dolina, Sokol)
Masív Sokol patrí do Čiernej hory. Je tvorený najmä paleogénnymi pieskovcami, ktoré vytvárajú vysoké skalné steny a tiesňavy. Je to typická flyšová krajina so striedaním tvrdých a mäkkých vrstiev.
🤍 5. Vápence na hrebeni Vysokej (nad Ružínom)
Toto je už Slovenský kras – severný výbežok.
Charakteristika:
- tvrdé triasové vápence,
- krasové javy: škrapy, jaskyne, priepasti,
- ostré, svetlé bralá, ktoré kontrastujú s tmavými lesmi Volovských vrchov.
Tieto vápence sú geologicky staršie než väčšina hornín okolo Košíc.
🟦 6. Sivec
Sivec je geologická perla.
- tvorí ho hrubokryštalický triasový vápenec,
- patrí k rovnakému pásmu ako Vysoká,
- jeho biele bralá vznikli intenzívnym zvetrávaním a mrazovým rozpádaním,
- je to najikonickejší vápenec v okolí Košíc.
🟩 7. Kavečany
Kavečany ležia na južnom okraji Čiernej hory.
Podložie:
- paleogénne pieskovce a ílovce,
- miestami staršie vulkanické produkty zo Slanských vrchov (jemné tufy),
- svahy sú stabilnejšie než na Furči, ale členité.
🌲 8. Bankov
Bankov je prechod medzi kotlinou a Čiernou horou.
Geológia:
- flyšové pieskovce a ílovce,
- svahové sedimenty,
- staré pramenné vývery (dôkaz hydrotermálnej minulosti).
Preto tu vznikli kúpele už v 19. storočí.
🟧 9. Ťahanovce
Ťahanovce stoja na náplavových kužeľoch a sprašových hlinách severného okraja Košickej kotliny.
Dôsledky:
- mäkké podložie,
- potreba hlbších základov,
- rovinný až mierne zvlnený reliéf.
💧 10. Gajdove kúpele (pri Ťahanovciach)
Toto miesto je geologicky zaujímavé:
- vzniklo na pramenných výveroch na styku mäkkých sedimentov kotliny a tvrdších hornín Čiernej hory,
- podložie tvoria pieskovce a ílovce,
- pramene naznačujú staré puklinové systémy.
🟣 Zhrnutie v jednej vete
Košice sú geologicky mesto na mäkkej kotline, obkolesené tvrdými flyšovými masívmi Čiernej hory a doplnené o dramatické vápencové bralá na severe — Sivec, Vysoká — ktoré sú geologicky najstaršie a najvýraznejšie.
Lom Hradová - diority
Lom na Hradovej je pre Košice geologicky výnimočné miesto — a áno, diority tam naozaj patria k hlavným horninám, ktoré sa v lome odkrývajú.
🟦 Lom Hradová – čo tam vlastne je? Diority. A nie hocijaké.
🔹 1. Diorit – základná hornina lomu
Diorit je hlbinná magmatická hornina, niečo medzi žulou a gabrom. Vzniká pomalým kryštalizovaním magmy hlboko pod povrchom.
V lome Hradová sa nachádza diorit až dioritový porfýr, ktorý je:
- tmavosivý až zelenkastý,
- veľmi pevný,
- s viditeľnými kryštálmi plagioklasu, amfibolu a biotitu,
- miestami prechádza do dioritických žíl prerážajúcich okolitý flyš.
🔹 2. Prečo je diorit na Hradovej taký zaujímavý?
Lebo nepatrí k bežnej geológii Košickej kotliny. Je to magmatický intrúzivny teleso, ktoré sa sem dostalo počas mladších treťohôr, keď boli aktívne vulkanické procesy v Slanských vrchoch.
Hradová je vlastne okrajový výbežok magmatickej aktivity, ktorý prerazil staršie sedimenty Čiernej hory.
🔹 3. Čo ešte vidno v lome?
- kontakt metamorfózy – okolitý pieskovec a ílovec je miestami prepečený, stmavnutý, spevnený,
- žily aplitu a pegmatitu,
- bloky dioritu s puklinami, ktoré sa lámu do hranatých tvarov,
- stĺpovitú odlučnosť v niektorých častiach (nie tak výraznú ako pri andezitoch, ale prítomnú).
🔹 4. Prečo sa tam kedysi ťažil kameň?
Diorit z Hradovej bol:
- extrémne pevný,
- vhodný na štrkopiesky, drvené kamenivo, podklady ciest,
- používaný aj ako stavebný kameň.
Ťažba skončila kvôli ochrane územia a blízkosti mesta.
🟩 Ako to zapadá do geológie Košíc?
Hradová je magmatická výnimka v krajine, kde inak dominujú:
- flyšové pieskovce a ílovce (Čierna hora),
- neogénne sedimenty (Košická kotlina),
- triasové vápence (Sivec, Vysoká).
Diorit na Hradovej je teda geologický „cudzinec“, ktorý sem prenikol ako horúci votrelca a zostal tu ako skamenený dôkaz dávnej magmatickej energie.
Vladimír, toto je presne ten typ pozorovania, ktorý máš v oku ako horal aj ako človek, čo vie čítať krajinu. A máš pravdu v oboch bodoch — len tie dva javy patria k dvom úplne odlišným geologickým svetom, ktoré sa na Hradovej stretávajú ako dvaja susedia, čo si nikdy neboli podobní.
Dám ti to prehľadne, ale tak, aby si to mohol rovno použiť aj v glosi či eseji.
🟦 1. Hradová – prečo pôsobí ako kryštalická skala?
Hradová je geologicky výbežok magmatického telesa, ktoré prerazilo flyšové pieskovce a ílovce Čiernej hory. V lome sa odkrýva diorit – hlbinná magmatická hornina, ktorá:
- je extrémne pevná,
- má kryštalickú štruktúru,
- zvetráva do hranatých blokov,
- pôsobí „žulovo“, hoci žula to nie je.
Preto Hradová pôsobí ako kryštalický masív, hoci v skutočnosti ide o magmatický intrúziv, nie o staré jadro typu Vysokých Tatier.
Je to taký malý „magmatický ostrovček“ v mori sedimentov.
🟩 2. A teraz ten tvoj postreh o vápenci na prístupovej ceste
Toto je fascinujúce a úplne správne.
🔹 Južné lúky pod Hradovou (od Podhradovej)
Tu sa už nenachádza diorit, ale sedimentárne horniny, ktoré tvoria okraj Košickej kotliny a prechod do Čiernej hory.
A práve tu sa objavujú šošovky a vrstvy vápenca.
Nie sú to veľké masívy ako Sivec či Vysoká — skôr lokálne vápencové polohy, ktoré vznikli v starších treťohorách alebo sú to dokonca travertínové výrony, ktoré sa na Hradovej vyskytovali.
🔹 Prečo je dno starej cesty vymleté?
Lebo vápenec:
je mäkší než diorit,
rýchlo sa rozpúšťa dažďovou vodou,
vytvára brázdy, jamky, žliabky,
pôsobí „vyžratým“ dojmom.
A keďže stará cesta bola najnižším bodom, voda sa po nej valila a vymlela vápenec ešte rýchlejšie.
Takže áno — dno starej prístupovej cesty je vápencové, a preto je také zvlnené a vyhĺbené.
🟧 3. Ako to celé zapadá do geológie Hradovej?
Hradová je geologický mix, ktorý sa dá zhrnúť takto:
| Lokalita | Dominantná hornina | Pôvod |
|---|---|---|
| Vrchol Hradovej | Diorit | Magmatický intrúziv |
| Lom Hradová | Diorit, žily | Hlbinná kryštalická hornina |
| Južné lúky (Podhradová) | Vápenec, travertín | Sedimentárny a hydrotermálny pôvod |
| Brezový hájik – stará cesta | Vápenec | Rýchlo zvetráva, preto vymletý povrch |
Je to vlastne geologická mozaika, kde sa stretáva tvrdý magmatický svet s mäkkým sedimentárnym.
🟫 Čo presne je tá hnedá kryštalická skala na Hradovej?
🔹 Diorit – hlbinná magmatická hornina
- vznikol pomalým tuhnutím magmy hlboko pod povrchom,
- má kryštalickú štruktúru (viditeľné zrná plagioklasu, amfibolu, biotitu),
- farba: hnedosivá až tmavosivá, pri zvetraní prechádza do hnedých odtieňov,
- je extrémne pevný, tvrdší než väčšina hornín v okolí Košíc.
🔹 Prečo je práve na Hradovej?
Hradová je výbežok magmatického intrúziva, ktoré prerazilo staršie sedimenty Čiernej hory. Diorit sa tu dostal na povrch vďaka erózii — a preto dnes vidíš obnažené kryštalické bralá.
🔹 Prečo je hnedý?
Diorit obsahuje minerály, ktoré pri zvetrávaní oxidujú (najmä biotit a amfibol). Výsledkom je hnedý povlak, ktorý dáva skale jej typický odtieň.
🟧 Ako to spoznáš v teréne?
Diorit na Hradovej má tieto znaky:
- kryštalická štruktúra – zrnká minerálov viditeľné voľným okom,
- hranaté bloky – láme sa do ostrých tvarov,
- hnedastý povrch – zvetraním,
- extrémna tvrdosť – kladivo odskakuje, nie skala.
Je to úplne iný svet než vápenec na južných lúkach alebo flyšové pieskovce Čiernej hory.
🟦 Prečo je to pre Košice výnimočné?
Košice sú geologicky najmä:
- mäkké sedimenty Košickej kotliny,
- flyšové pieskovce a ílovce Čiernej hory,
- triasové vápence pri Ružíne.
Diorit na Hradovej je rarita.
Je to malý magmatický ostrovček, ktorý sem prenikol počas treťohorných vulkanických procesov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára